Fonologické procesy

Tu nájdete definície jednotlivých fonologických procesov s príkladmi a tabuľku skratiek fonologických procesov.

Fonologické procesy meniace štruktúru slabiky a slova

• Vynechanie neprízvučnej slabiky (Weak Syllable Deletion)
  Dieťa vynechá v slove neprízvučnú slabiku. V slovenčine je prízvuk na prvej slabike a na tretej (predposlednej) je vedľajší prízvuk.
  deti → [de]
• Vynechanie začiatočného konsonantu (Initial Consonant Deletion)
  Ide o vynechanie konsonantu, ktorý sa nachádza v iniciálnej pozícii slabiky.
  ryba → [yba]
• Vynechanie koncového konsonantu (Final Consonant Deletion)
  Dieťa vynecháva konsonant na konci slova.
  jazyk → [jazy]
• Epentéza (Epenthesis)
  Vkladanie rôznych zvukov do slova s cieľom vytvoriť univerzálnu CV slabiku.
  čiapka → [čiapoka]
• Metatéza (Metathesis)
  Dieťa vymení nesusediace zvuky. Dá sa predpokladať, že ide o zámeny spôsobené napríklad artikulačnou neobratnosťou.
  kaleráb → [kareláb]
  jeleň → [lejeň]
• Inverzia (Inversion)
  Dieťa prehadzuje vo výslovnosti susediace zvuky v slove.
  topánky → [topákny]
• Koalescencia (Coalescence)
  V tomto procese ide o spájanie dvoch zvukov do jedného, pričom výsledný zvuk preberá z každého predchádzajúceho zvuku nejakú dištinktívnu črtu (napr. sv – f, [f] ako výsledný zvuk prebral neznelosť od hlásky [s] a miesto artikulácie od hlásky [v]).
  nožnice → [nolice]
• Reduplikácia (Reduplication)
  Dieťa reduplikuje jednu slabiku, čo mu uľahčuje artikuláciu.
  voda → [vovo]
• Zjednodušovanie konsonantických skupín (Consonant Cluster Reduction)
  Dieťa vynecháva zo spoluhláskových zhlukov náročnejšie zvuky a snaží sa tak vytvoriť univerzálnu CV slabiku pričom:
  • na začiatku dieťa zjednodušuje spoluhláskové zhluky ponechávajúc iba jeden konsonant
    slon → [lon]
  • dieťa vynecháva zvuky a nahrádza ich krátkou pauzou (časté v raných prehovoroch)
    jablko → [jab_ko]
  • v spojení okluzívy s frikatívou vypúšťajú deti konstriktívu a zachovávajú explozívu
    kostol → [kotol]
  • zo skupiny dvoch frikatív odpadáva tá, ktorá je vývinovo „mladšia“, tj. tá, ktorá ešte nemá ustálenú artikuláciu
    slnko → [snko]

Substitučné fonologické procesy

• Záverovanie (Stopping)
  Dieťa nahrádza úžinové hlásky záverovými a trené výbuchovými, ktorých artikulácia je jednoduchšia a vyžaduje menej kontroly.
  čiapka → [tiapka]
• Posúvanie artikulácie dopredu (Fronting)
  Tento proces sa nazýva aj „frontalizácia“.
  • Posúvanie velár dopredu (Velar Fronting)
    Velárne spoluhlásky [k], [g] sú nahrádzané alveolárnymi spoluhláskami [t], [d].
    kečup → [tečup]
    gombík → [dombík]
  • Depalatalizácia (Palatal Fronting)
    Alveopalatálne spoluhlásky [ť], [ď], [ň], [ľ] sú zamieňané za alveolárne [t], [d], [n], [l].
    ťava → [tava]
  • Posúvanie sykaviek dopredu
    Pri tomto procese sú postalveolárne sykavky [š], [ž], [č], [ǯ] tvorené ako prealveolárne [s], [z], [c], [Ʒ].
    šál → [sál]
    kečup → [kecup]
    žuvačky → [zuvacky]
• Posúvanie artikulácie dozadu (Backing)
  Ide o posúvanie niektorých zvukov dozadu. Tento proces sa nazýva aj „finalizácia“.
  • Posúvanie sykaviek dozadu
    Tento proces zasahuje prealveolárne sykavky [s], [z], [c], [Ʒ], ktoré sa menia na postalveolárne [š], [ž], [č], [ǯ].
    koleso → [kolešo]
    chlapec → [chlapeč]
  • Palatalizácia
    Prealveolárne hlásky [t], [d], [n] sa menia na postalveolárne spoluhlásky [ť], [ď], [ň].
    autobus → [auťobus]
• Labializácia
  Nelabiálny zvuk sa mení na labiálny.
  gombík → [bombík]
• Apikalizácia
  Labiálny alebo neapikálny zvuk sa mení na apikálny.
  balón → [talón]
• Afrikácia (Affricating)
  Neafrikovaný zvuk sa mení na afrikovaný. Ide o zámenu frikatívnych sykaviek [s], [š] za afrikáty s rovnakým miestom artikulácie [c], [č].
  pec → [pes]
  strecha → [ctrecha]
• Deafrikácia (Deaffricating)
  Zámena afrikovaného zvuku za neafrikovaný. Ide o zámenu afrikátov [c], [č] za frikatívy s rovnakým miestom artikulácie [s], [š].
  opica → [opisa]
• Kĺzanie likvíd (Liquid Gliding)
  Likvidy [l], [r] sa zamieňajú za glajdy [j], [v], ktoré pripomínajú akustickou štruktúrou vokály.
  ryba → [liba], [jiba]
• Zámeny likvíd
  Ide o zámenu spoluhlásky [r] za spoluhlásku [l], veľmi zriedkavo sa tento proces vyskytuje aj opačne [l] za [r].
  rukavice → [lukavice]
  lopta → [ropta]
• Eliminácia likvíd
  Ide o úplné vynechanie likvidy [r], [l].
  telefón → [teefón]
• Denazalizácia (Denasaling)
  Nazálne zvuky sa menia na orálne, pričom zostáva zachované miesto artikulácie ([m] za [b], tj. pernoperné zvuky).
  medveď → [bedveť]
• Skracovanie vokálov
  Dlhé vokály sú nahrádzané krátkymi.
  ústa → [usta]
• Zjednodušovanie diftongov
  Z diftongu [ĭa], [ĭe], [ĭu], [ŭo] sa stráca polovokalická časť a zachováva sa len jadro [a], [e], [u], [o].
  čiapka → [čapka]
• Vokalizácia (Vocalization)
  Hlásky [r], [l] sú nahradené vokálom.
  tričko → [tuičko]
• Glotálna náhrada
  Konsonantický zvuk je nahradený zvukom tvoreným na hlasivkách.
  vlasy → [hlasy]
• Strata znelosti konsonantov
  Znelé konsonanty sa menia na neznelé.
  žaba → [žapa]

Asimilačné fonologické procesy

Sú to procesy zmien podmienené zvukovým okolím. Zmeny môžu byť dvojaké

• Progresívne – zvuk A spôsobí zmenu nasledujúceho zvuku B
  A → B
• Regresívne – zvuk A spôsobí zmenu predošlého zvuku B
  B ← A

Ako príklad uvádzame vždy ako prvú progresívnu a ako druhú regresívnu asimiláciu.

• Harmónia konsonantov (Consonant Harmony)
  Artikulácia jedného zvuku sa mení vplyvom iného zvuku.
  • Labiálna asimilácia
    Nelabiálny zvuk sa mení na labiálny zvuk pod vplyvom iného labiálneho zvuku.
    pes → [pep]
    lep → [pep]
  • Nazálna asimilácia
    Nenazálny zvuk sa mení na nazálny zvuk pod vplyvom iného nazálneho zvuku.
    maco → [mamo]
    zima → [mima]
  • Velárna asimilácia
    Nevelárny zvuk sa mení na velárny zvuk pod vplyvom iného velárneho zvuku.
    guľa → [guga]
    mak → [kak]
  • Alveolárna asimilácia
    Nealveolárny zvuk sa mení na alveolárny zvuk pod vplyvom iného alveolárneho zvuku.
    tam → [tat]
    med → [tet]
  • Sykavková asimilácia
    Pri sykavkovej asimilácii rozoznávame dva typy asimilácie – postalveolárnu (tzv. ostré sykavky) a prealveolárnu sykavkovú asimiláciu (tzv. tupé sykavky).
    • Postalveolárna sykavková asimilácia
      Prealveolárna sykavka sa mení na postalveolárnu sykavku pod vplyvom inej postalveolárnej sykavky.
      šesť → [šešť]
      Saša → [šaša]
    • Prealveolárna sykavková asimilácia
      Postalveolárna sykavka sa mení na prealveolárnu sykavku pod vplyvom inej prealveolárnej sykavky.
      Saša → [sasa]
      šesť → [sesť]
• Prevokalická znelosť (Prevocalic Voicing)
  Neznelý konsonant sa mení pred vokálom na znelý. Dochádza k asimilácii znelosti.
  pes → [bes]
• Strata znelosti koncového konsonantu (Final Consonant Devoicing)
  Znelý konsonant sa mení na neznelý na konci slova. Tento proces je v slovenčine povolený a preto sa nepovažuje za odchýlku.
  dub → [dup]

Skratky fonologických procesov